Silvester 2011
Klubový Silvester 2011.
Prípravy na silvestrovské posedenie, ktoré ste mali možnosť vidieť v predchádzajúcom príspevku, vyvrcholili pred 15-tou hodinou. Keď som odchádzal na Novú Dubnicu pre Burajovcov a pre časť Trokanovskej famílie už začali prichádzať prví klubisti sa svojimi partnerkami. Cestou z Novej sme sa zastavili na klubovom letisku, aby sme mu „odovzdali“ Silvestrovský pozdrav a poďakovali mu za prívetivosť, ktorú nám počas celého roka posky-tovalo. Našli sme tam neúnavných vrtuľníkarov, ktorých sme pozvali do klubu. Trochu nás zamrzelo správanie nejakého „priateľa“, ktorí nám na časti plochy zanechal stopy po kolesách auta, keď si pomýlil našu plochu s pretekárskou dráhou. Ale takýto počin na príjemnú náladu v najveselší deň roka nenechal na nás stopy (na jar to skultúrnime). Kým sme sa prišli do klubu, už tam bolo kopec ľudí. To nám veselú náladu len posilnilo, nie je krajší pocit z toho, že keď na náš oznam na tejto klubovej stránke taký počet klubistov zareaguje a príde do klubu. Pri všetkej skromnosti, asi to niečo naznačuje o práci v našom klube. Postupne prichádzali ďalší a ďalší, z radosťou sme prinášali stoličky aby každý mal na čom sedieť. Stoly, i keď sú masívne, sa prehýbali pod všakovakými lákadlami pre maškrtné jazýčky. Tí čo prišli, našu poznámku o prinesení prebytočných dobrôt z vianočných sviatkov, zobrali smrtelne vážne. Dokonca niektoré partnerky priniesli čerstvé dobroty, ktoré ešte ani nestačili vychladnúť.
Na úvod náš náčelník pri úvodnom príhovore príhovore s potešením konštatoval, že takýto prejav spolupatričnosti ku klubu by určite radi zažívali aj zástupcovia iných klubov, ale ... . Aby som nezabudol, pochválil aj náško kuchtíka Miloška ( okrem iného pripravil pred posedením z 10 kg zemiakov znamenité lupienky, ktoré zo stolov zmizli v našom tráviacom trakte merzi prvými), Jurka Šilara, čerstvo menovaného mladšieho kuchtíka Vlada Matochu, hlavného fúkača-kompresoristu Joža Žovinca, ktorý plnil balóniky. Peťo Matuška okrem iného vyglančil umývadlo tak, že ani nové tak nevyzeralo a trochu som sa na prípravách podieľal aj ja ( to by vyššie menovaní vedeli rozprávať, ako som ich buzeroval ...).
Počas celého stretnutia sa debatovalo o modelárskych zážitkoch, ktoré spestrovali PC oprátori-Ďuri Dudáš a Peťo Matuška- premietaním snímok zo súťaží pomocou projektoru na veľké plátno. Veľký šok zažil Marián Greš, ktorý keď videl, že som prihlásený na skype, mi zavolal. Ďuri ho pozdravil, zapol kameru na notebooku a otočením na všetkých mu v priamom prenose ukázal ako si tu na Silvestra žijeme. Chlapec zostal na „mäkko“, na čo skúsený harcovník Ďuri zareagoval, tým, že mu povedal: “Marián, však sadni do auta a za pol hodiny si zo Zlína v Dubnici“.
Ale nie vždy je prianie v súlade s realitou. Tento rozhovor nás nakopol a hneď sme skypovali do Oponíc ďaľšiemiu cezpoľnému členovi klubu, Paľkovi Lišhákovi. Priznal, že ešte dobre, že sedí. Taký bol z diania v klube šokovaný. Ľutoval, že škoda veľkej vzdialenosti medzi Oponicami a Dubnicou. Pokúšali sme sa nadviazať spojenie aj s našim najúspešnejším športovcom klubu Markom Gaľom. Žiaľ nepodarilo sa to, tak dnes ráno sme si to vynahradili. Vrtuľníčkari z letiska nesklamali a prišli medzi nás. Ďakujeme Vám ,Ľubko, Miloško a Jiří a dúfame, že mini exkurzia po našich priestoroch bola pre Vás zážitkom.
Vzhľadom na rodinné stretnutia postupne, i keď neradi, sa naše rady prerieďovali a likvidačná skupina najvytrvalejších odchádzala po 20-tej hodine. Ľubko Trokan alias náčelník Veľký Had cestou domov konštatoval, že posedenie pripomínalo malú svadbu. Ja pripomínam, ktorá by mohla ešte aspoň deň pokračovať, aby sme všetko skonzumovali, čo ešte zostalo.
Keď sme v roku 2010 zorganizovali takéto stretnutie prvý krát a bolo nás asi 14, ani vo sne nás nenapadlo, že keď sa rok zíde s rokom, nás bude 30. Pre budúci rok už máme novú inšpiráciu, keď Anička náčelníkova povedala, bolo to skvelé, ale nezaspievali a nezatancovali sme si. Anička, čo nebolo, môže byť.
Už len posledný môj dodatok. Ďakujem všetkým, ktorí tu boli i tým, ktorí by tiež radi prišli, ale s iným ich rodinným programom sa to nedalo zosúľadiť. Veľmi by nás všetkých potešila prítomnosť našich suprových časomeračiek zo súťaží, hádam na budúce dievčatá ...
Ťupko, 1.1.2012.