Plážové kúpalisko - aneb Airport RMK
Krušné chvile pre klubové letisko
Rozmary počasia si tento rok nezahrávajú len s osudmi ľudí, ktorých príbytky sú bezprostredne ohrozené, ale narobili starosti aj nám o osud klubového letiska. Viac faktorov sa spojilo v stredu 29.2.2012 (tento ľahko zapamätateľný dátum určite nezabudneme) proti nám a najskôr po asfaltke sa prevalila voda z upchatého Kolačanského potoka na naše letisko. Disciplinovane si zvolila cestu priamo po vjazde na plochu, ale nedisciplinovane, miestami do hĺbky 30 cm, vzala so sebou zeminu z na jeseň upraveného svahu a časť šotoliny. Na pomoc prišiel báger z dubnického družstva, ktorý upchatú betónovú rúru uvoľnil. Huráá, hladina vody pred rúrou klesla a prestala sa valiť cez cestu. Naša radosť o krátky okamžik sa opäť zmenila na bezmocnocť, keď sa všetok borbel zachytil na pletive, ktorým si zahradkári ( tak si vznešene hovoria) ohradili svoje záhradky, pre istotu až po hladinu potoka. Vznikla nádherná hrádza, ktorá vodu znova prehradila a tej už nič nestálo v ceste, aby cez betónovú rúru popod štátnu cestu, tentokrát zospodu,druhý krát uderila na letisko. Ľubko Trokan alias náčelník Veľký Had tento gejzír prirovnal k prúdu vody vypúšťanej z vodnej turbíny na vážskej kaskáde. Samozrejme už si to neodnieslo len letisko, ale voda cez priľahlé družtevné pole sa dostala až na stavbu novej haly pri DELTE.
Na tejto fotke je pekný pohľad len na oblohu a v pozadí na Vršatec, ale nie na sčerenú hladinu „vodného diela“ Kolačín. Potešila len prezieravosť s akou náš náčelnik navrhol vlani strategické miesto pre umiestnenia nášho hangáru. Len tých niekoľko desatok tisíc litrov vody okolo ….. , zatiaľ nemáme ambície presedlať na modely lodí.
V piatok večer padlo definitívne rozhodnutie, buď sa nám v sobotu podarí s tým niečo urobiť alebo budeme pestovať rákosie. Po mojom sobotnom príchode na letisko stav bol nasledovný:
S časťou vodného diela sa vyrovnala príroda, ale v následnom kroku bolo potrebné jej pomôcť. Boris Masár, ktorý prišiel hneď po mne, určil miesto pre vyhĺbenie novodobého Suezkého prieplavu – ten pôvodný má už 143 rokov, ale budovali ho asi podobne ako my a začali sme krtkovať. Vrchných 10 cm v bahne bola „brnkačka“ ale to sme sa už dostali na zamrznutú vrstvu, s ktorou si ako-tak vedel po razantnom náprahu poradiť len krompáč.
Postupne prichádzali posily, Ľubko Trokan, Jožko Barčík, Peťo Matuška a bratia Kováčovci. Psychicky nás prišiel povzbudiť aj Jurko Šilar a náčelník, ktorý zháňaním bágra najazdil niekoľko desiatok kilometrov. Zostavu brigádnikov doplnil Ďuri Dudáš so sadou rôzneho náradia (len ďaľšie ruky chýbali) a priniesol trochu ovocia v skvapalnenom stave. Čo z toho, keď všetci tam boli autami. Po niekoľko hodinovom úsilí Veľký Had hrdo zahlásil splnenie úlohy:
a Suezky prieplav sa stal funkčným.
Ďaľšie úsilie sme sústredili na prehĺbenie jarku pred vtokom do rúry popod asfaltku a hlavne prekopanie jarku za cestou až po vyústenie do Kolačanského potoka. Záhradkári a ostatní, čo ste sa postarali o smetisko v tomto priestore, sme Vám nesmiene „vďační“, že vo Vašej nesmiernej vytrvalosti ste tam nahádzali okrem plastových fliaš (bolo ich za plný fúrik), konárov zo stromov a kríkov, drevené palety, staré pneumatiky až po koženkové zhrňovacie dvere. Skutočne ste nás „potešili“, nikdy Vám to nezabudneme. Až po odstránení týchto špecialít sa nám podarilo spojiť jarok, vinúci sa pozdĺž celého letiska, s potokom. Veľký Had ako veľký stratég použil ešte jednu fintu, o ktorej z taktických dôvodov pomlčím a hladina vody začala na letisku každou minútou klesať. V nedeľu, hneď ráno cestou do klubu mi Boris popísal priaznivú situáciu na letisku, i keď ešte zostali miesta s lokálnymi jazierkami. O chvíľu mi v podobne popísal priaznivú ( bojím sa toto slovo nahlas vysloviť, aby som nepobúril prírodné živly) situáciu Ďuri Dudáš. Dúfam že počas týždňa sa poveternostná situácia dramaticky nezhorší .
Počas volebného víkendu máme na pláne doriešiť i zvyšné jazierka. Bol by som rád, keby sa začalo napĺňať brigádnicke konto i ďaľšich členov klubu a nie aby starostlivosť ( i keď takáto terajšia činnosť nás ani vo sne nenapadla) o údržbu a zveľaďovanie letiska bola len srdcovkou tých istých ľudí. Našim cieľom je pripraviť celý areál tak, aby napr. účastníci medzinárodných majstrovstiev Slovenska v kategórií FAI F5J (mimochodom štyria priatelia z Argentíny Paľkovi Lišhákovi mailovali, že si už kúpili letenky na cestu na Slovensko) s radosťou spomínali na pobyt na našom letisku.
Takže pripravte si čižmy, posilujte svaly a s elánom sa pripravte na brigádu. Kontaktujte ma v piatok po 19-tej hodine, keď už budem na Slovensku.
Ťupko, 4.3.2012