Malacky, F5J
Malacky, seriál Majstrovstiev Slovenska, kategória: F5J a F5J400-Alti, 4.-5.5.2013
Sezóna F5J sa začala pre mňa aj tohto roku, ako už býva dobrým zvykom, v Malackách. Tradíciou sa pomaly začína stávať, že sa počas celej súťaže pohybujeme po dokonalých trávnikoch, po ktorých je radosť chodiť. No na tejto súťaži sa našlo aj niečo netypické. A to bolo na tohtoročných Malackách počasie– po väčšinu dňa bezvetrie a žiadna víchrica. To sa v Malackách naozaj často nevidí !
Počas celej súťaže sa termika vyskytovala pravidelne a bola typicky jarná. A nakoľko nefúkalo tak, ako sme na Malacky všetci zvyknutí, na výbornú fungovala aj indikácia termiky podľa zmeny intenzity a smeru vetra. Občas sa mi podarilo na konci motorového letu umiestniť Storka do tej termiku, ktorej približnú polohu som si odpozoroval ešte pred štartom. Všetko šlo hladko až do môjho štvrtého letu. Nablízku za depom som tušil prechád-zajúcu silnú bublinu. FAI výška 46 metrov postačovala. Po ustredení v stúpaku som začal raketovo naberať výšku. Stork letel parádne, no zrazu v 5. minúte letu, keď už som mal našťastie slušnú výšku(cca 300m), model začal silne zatáčať na krídelka doprava. Tak si hovorím, že to bude silný komín. Trochu som odletel nabok od pomyselného jadra, no nepomohlo to. Aby Stork letel rovno, musel som mať pravý knipel vysielača v polohe úplne vľavo. Rýchla diagnostika vo vzduchu mixovaním všetkých kniplov a prepínačov nepomohla, tak som sa zmieri s faktom, že s tým bude musieť nejako pristáť. S pomocou samostatnej smerovky na ľavom knipli a sile vôle sa to podarilo do 1 metra od bodu, aj keď síce o 5 sekúnd pred koncom pracovného času. Rýchly pohľad na krídlo objasnil všetko, čo bolo treba. Pravé krídelkové servo prestalo pracovať a zhorelo v maximálnej výchylke. Asi 30° nahor. V depe rýchla výmena (pre istotu) celého krídla za náhradné zachránila situáciu.
Nemôžem nespomenúť Juraja Adámeka, ktorý mi vo väčšine letov robil helpera a počas kvalifikačných kôl predvádzal neuveriteľné výkony pri lietaní z malých výšok. Juraj má veľké skúsenosti, nos na termiku a obrovskú dávku odvahy. Táto kombinácia z neho robí pilota, ktorému na 5 kvalifikačných letov stačila výška 308 m. To znamená počiatočnú FAI výšku v priemere na 1 let 61,6 metrov! Nakoľko sa výškomer stal v posledných rokoch dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou výbavy modelu, pozitívnym trendom sa stáva skutočnosť, že čím ďalej tým viac ľudí sa stavia zodpovedne k jeho príprave pred súťažným víkendom či už po stránke firmwaru alebo tréningu s výškomerom. Poznať to aj tak, že pri štarte menej ľudí prekročí magickú hranicu 200m.
Po skončení základných kôl som sa nachádzal na 2. mieste za Bohušom Majerčíkom. Pred finálovými letmi sa zdvihol mierny vietor. Výrazne stromoradie topoľov začínalo vo svojom závetrí vytvárať turbulenciu, avšak po trafení dostatočne silnej termiky sa lietalo ďaleko a vysoko. Pri malých počiatočných výškach bolo životne dôležité nájsť termiku rýchlo, najideálnejšie ešte v motorovom lete. Okolnosti mi boli naklonené a nakoniec sa mi v po všetkých peripetiách podarilo finále s najmenšími výškami vyhrať.
Ku koloritu súťaží v Malackách neoddeliteľne patrí obrovské nasadenie celej rodiny Jurkovičovej a veľké množstvo praktických vecných cien. Patrí im za to veľká vďaka !
30 Slovákov na národnej F5J súťaži považujem za úspech, ktorý sa len tak vo svete nevidí, no na zamyslenie určite ostáva počet našich juniorov. Z našich klubistov sa umiestnil na 21. mieste Matúš Dudáš, ktorý by sa ani po prvých dvoch pokazených letoch nemal vzdávať, ale mal by dôstojne bojovať z rozumných výšok až do posledného štartu. Ďalej 20. miesto, Palko Lišhák lietajúci s Egidou po smutných peripetiách s jeho Electrou, ktorú už tak mal v ruke. 8. miesto po základných kolách a slušné 5. miesto po finále dosiahol Dušan Bohdal. V nedeľu sa na rovnakom mieste lietala naša národná kategória F5J400-Alti, v ktorej sa na peknom 7. mieste umiestnil Palo Gabriš.
Marko Gaľa