Klubový BOWLING
Klubový bowling, 27.12.2011
Keď sme sa rozhodli usporiadať súťaž halových hádzadiel, padol návrh, aby sme tento termín spojili aj s tradičným medz sviatkovým klubovým bowlingom. Aktivitu prebral na seba Peťo Matuška a priamo v športovom areáli zajednal dve dráhy na tri hodiny na 16-tu hodinu, teda hneď po hádzadlách.
Postupne sme sa tam premiestnili a schuti sa rozcvičili. Keď nás bolo plno, rozdelili sme sa na dve desaťčlenné družstvá. Ostatní boli divákmi. Peťo zavelil a začalo to. Počas hry sa o netradičný zážitok postaral nástenný vešiak, ktorý nevydržal nápor koľkých kabátov a za zvukového doprovodu rinčajúcich pohárov (našťastie kovových) bowlingového klubu, ktoré boli nad vešiakom vystavené, skončil na podlahe. Mladá barmanka hneď prišla, aby zistila, čo sa deje. Zobrala to s úsmevom, že naraz tam ešte toľko ľudí nemali.
Jedno družstvo koučoval Peťo a určil aj poradie hodov, my v druhom družstve sme si vytvorili svoje – od najstaršieho k najmladšiemu. To Ľubko Trokan alias náčelník Veľký Had ironicky komentoval, že sme sa tak rozhodli preto, aby si tí najstarší ešte stihli prevziať diplomy kým skončí hra. Nerád to píšem, ale moji kluboví kolegovia ešte potrebujú čo to potrénovať, aby som nevíťazil len ja. Peťo sa umiestnil za mnou.
Atmosféra bola taká skvelá, že nás „vyhnala“ až partia, ktorá nasledovala po nás.
Nuž čo narobíme, keď i na takýchto klubových akciách ťaháme za jeden povraz a to už poriadne silný …
Ťupko, 1.1.2012