Dubnický pohár F1N
Súťaž Dubnický pohár F1N, 26.2.2012
K rozhodnutiu o usporiadaní tejto halovej súťaže nám dopomohla odozva od účastníkov Vianočnej súťaže, ktorú náš klub usporiadal na konci minulého roku.
I keď pôvodne plánovaný termín, usporiadať súťaž tradične v sobotu , nám pre kolíziu s vystúpením hudobnej skupiny nevyšiel, rozhodli sme sa pre nedeľu. Bola to svojim spôsobom „skúška“ , či budú súťažiaci ochotní prísť aj v nedeľu. Nesklamali a prišli tak povediac z celého Slovenska, od Prešova cez Martin, okolie Trenčína, po Piešťany ( Lacko, počítam tam aj Vrbové ) a až po Šaľu. Veľmi nás potešil príchod z.m.š. Iva Trégera z Liptovského Mikuláša. Tak ako som v priebehu súťaže v komentári poznamenal, taký výskyt majstrov sveta a Európy v rôznych modelárskych kategóriách je pri všetkej skromnosti minimálne slovenský unikát. V tejto kategórií majstrov je nedostižný spomínaný Ivo Tréger, viacnásobný majster sveta , Európy v dvoch rôznych kategóriách, držitel svetového rekordu, ktorý svojou skromnosťou je žiarivým príkladom pre mnohých „horenosov“. Do skupiny majstrov sveta a Európy na tejto súťaži sa zaradili i zástupcovia domáceho klubu - z.m.š.Peťo Matuška, Marián Greš, Tomáš Jankech a Boris Cesnek.
Pri príchode prvých súťažiacich v hale ešte vládla upratovacia čata, ktorá na nedostatok práce sa nemohla sťažovať a po návštevníkoch ( čo je asi priveľmi vľúdne pomenovanie) sobotného koncertu nám halu vzorne upratala. Ďakujeme správcovi haly, ktorý dlho rozdýchával túto skazu a celému kolektívu upratovacej čaty. Dosť bolo úvodu, začnem priebehom súťaže.
Na súťaž sa prezentovalo v kategórií F1N – hádzadlá 16 žiakov, dvaja juniori a 23 seniorov. V kategórií N-50 – vrtuľové modely (pohon pomocou gumového zväzku) dvaja žiaci a 9 juniorov spolu so seniormi a v roztopašnej kategórií papierových hádzadiel súťažilo 11 žiakov a 15 seniorov.
Súťaž otvoril riaditeľ súťaže a predseda RMK Dubnica Ing.Štefan Buraj. Ja som v krátkosti pripomenul časový priebeh súťaže a spôsob hodnotenia a po hromadnom zvolaní súťaži Zdar a rozchode súťaž začala tradične kategóriou F1N mladší žiaci. V tejto kategórií bolo vidieť zároveň bezstarotnosť a snahu u najlepší výsledok. Výnimočný bol pohľad na najmladšiu účastníčku celej súťaže, na trojročnú Laurinku Kožuchovú z Martina koučovanú rodinným team manažérom Paľkom Poloncom.
Hneď od úvodu súťaže na ploche nekompromisne vládli tri krásne časomeračky (vďaka Jurka za ich prítomnosť), pred ktorými hlavne dospievajúci žiaci často boli v pomykove, keď sa mali rozhodnúť, ktorá im má merať letový výkon. Na opačnej strane bol prístup Vladka Zvaleného ml., po absolvovaní súťažného letu časomeračke gestom hodným skutočného gentlemana poďakoval.
Po odlietaní prvej trojice hodov v tejto kategórií nasledovalo prvé kolo „gumičkárov“ . Veľký súboj bol medzi Paľkom Poloncom a Ivom Trégerom. Sledovať lety modelov týchto skvelých modelárov bol zážitok. Po odlietaní prvého kola gumičkárov sa s pravidelnosťou opakovali lety všetkých kategórií s tým, že poradie súťažiacich už nebolo náhodné, ale tí, čo boli na tom priebežne najlepší, štartovali ako poslední. Takto súťaž gradovala. Najviac srandy bolo v kategórií papierových hádzadiel, mnohé „lastovičky“ predvádzali často nedefinovateľné akrobatické obraty. O tom, že dubnická hala so svojou výškou a hladkým stropom je predurčená k skvelým výkonom svedčí i výkon Iva Trégera, keď jeho najdlhší let bol vyše osem minút. Keď som v komentári tento jeho výkon ocenil, so skromnosťou ukázal na teleskovickú uhlíkovú „udicu“ nášho klubu, ktoré svojou dĺžkou dosiahla až ku stropu a pomocou nej korigoval let modelu, aby sa nedostal do priestoru tribúny ktorá by jeho let predčastne ukončila. Ivo, tá udica len nepatrne prispela k tomuto výkonu, zásluhu na tom máš predovšetkým Ty, Tvoj um a Tvoje ruky, ktoré dokážu zostrojiť takéto modely.
Pokiaľ „výpočtové stredisko“ v podaní Ďuriho Dudáša a za pomoci časomeračiek spracovali výsledky, vzdušný priestor nad plochou haly bol zaplnený takmer všetkými modelmi, ktoré súťaž prežili.
Ešte jedno poďakovanie patrí Jurkovi Dudášovi, dokázal zabezpečiť redaktora s kameramanom z televízie Markíza, ktorí neodolali skvelej atmosfére počas celej súťaže a boli medzi nami takmer až do konca. Okrem iného, súťažaci predviedli pred kamerou najskôr hromadný štart gumičkárov a potom aj hádzadiel. Pred kamerou Robo Cok na podlahe pripravil improvizovanú výstavku svojich krásnych makiet lietadiel z predvojnového obdobia na gumový pohon a potom sa už kameraman nestíhal točiť, aby zaznamenal ich let.
Ozvučenie celej súťaže zabezpečili mládenci z firmy MPM Systems, čo sa tiež podiaľalo na úspešnom priebehu celej súťaže. Možno môj ukecaný komentár chvíľami zatienil jemný hudobný podmaz, ktorý sprevádzal súťaž.
Úmyselne som si nechal to najlepšie na koniec, čo zrejme zanechalo na súťažiacich príjemné spomienky.Po prvé to bola prítomnosť šarmantných časomeračiek, ktoré vždy veľmi radi medzi sebou privítame a po druhé perfektný výkon nášho klubového kuchtíka Miloška Konečného , ktorý sa svojim pomocníkom Vladkom Matochom vytvoril skvelé duo. Po výborných zemiakových plackách si mnohí hodnú chvíľu olizovali prsty.
Po spracovaní výsledkov riaditeĺ súťaže za mojej asistencie odovzdal najlepším diplomy a ceny. Putovným pohárom sa bude jeden rok v Piešťanoch pýšiť Miloš Hudcovič.
Milá chvíľa nadišla pre mňa, keď na impulz (hambím sa za to, že pri tej eufórií z úspešného priebehu celej súťaže to nenapadlo mňa) Paľka Polonca som Laurinku odmenil malou pozornosťou vo forme lepidla a chutnej fidorky ako najmladšiu účastníčku. Paľko, máš skvelú rodinu. Tak isto partia , ktorú spája priazeň k halovým modelom je príkladom toho, aká by mala na súťaži panovať priateľská atmosféra prepletená vzájomnými radami bez ohľadu na to, že Ty si môj súper, Ty si predovšetkým môj kamarát „postihnutý“ rovnakou modelárskou diagnózuou ….
Posledná moja veta k tejto súťaži. Priatelia o rok na druhom ročníku Dubnického pohára dovidenia.
LETU ZDAR
Ťupko, 27.2.2012